Preležaniny, odborne označované ako dekubity alebo tlakové poškodenia, môžu vzniknúť u ľudí, ktorí dlhší čas ležia alebo sedia bez možnosti samostatne meniť polohu. Ohrození sú najmä imobilní pacienti, seniori so zníženou pohyblivosťou a ľudia zotavujúci sa po operácii, úraze alebo mozgovej príhode.
Prevencia nespočíva iba v kúpe antidekubitného matraca. Dôležité je pravidelné hodnotenie pokožky, individuálne polohovanie, obmedzenie trenia a šmyku, vhodná hygiena, výživa, hydratácia a správne zvolená podporná plocha.
Rýchla odpoveď: Riziko preležanín možno znižovať pravidelnou kontrolou pokožky, zmenami polohy podľa individuálneho plánu, udržiavaním pokožky čistej a primerane suchej a používaním vhodného matraca alebo podsedáka. Ani antidekubitná pomôcka však nenahrádza polohovanie a odbornú zdravotnú starostlivosť.
Obsah článku
- Čo sú preležaniny a prečo vznikajú
- Kto je najviac ohrozený
- Ako rozpoznať prvé príznaky
- Ako predchádzať preležaninám doma
- Ako často pacienta polohovať
- Antidekubitné pomôcky
- Kedy vyhľadať odbornú pomoc
- Časté otázky
Čo sú preležaniny a prečo vznikajú
Dekubit je lokalizované poškodenie kože alebo hlbšie uloženého tkaniva. Najčastejšie vzniká nad kostným výbežkom v dôsledku tlaku alebo kombinácie tlaku a šmykových síl.
Ak človek zostáva dlho v rovnakej polohe, mäkké tkanivá sú stlačené medzi podložkou a kosťou. Zhoršuje sa ich prekrvenie a zásobovanie kyslíkom. Riziko poškodenia zvyšuje trenie, vlhkosť pokožky, podvýživa, zhoršená citlivosť a neschopnosť upozorniť na bolesť alebo nepohodlie.
Šmykové sily vznikajú napríklad vtedy, keď pacient v posteli skĺzava nadol alebo je pri presúvaní ťahaný po plachte. Koža môže zostať na mieste, zatiaľ čo hlbšie tkanivá sa posúvajú. Preto je dôležitá aj správna technika presunu.
Kto je najviac ohrozený vznikom dekubitov
Zvýšené riziko môže mať človek, ktorý:
- sa nedokáže samostatne otočiť alebo zmeniť polohu,
- trávi väčšinu dňa na lôžku alebo v kresle,
- používa invalidný vozík a nedokáže sám odľahčovať sedacie časti,
- má poruchu citlivosti, vedomia alebo komunikácie,
- má krehkú, suchú alebo poškodenú pokožku,
- má inkontinenciu alebo sa nadmerne potí,
- má zhoršené prekrvenie, cukrovku alebo neurologické ochorenie,
- má nedostatočný príjem jedla a tekutín alebo nechcene chudne,
- už v minulosti prekonal dekubit,
- má na tele zdravotnícku pomôcku vytvárajúcu tlak.
Riziko sa môže meniť spolu so zdravotným stavom. Človek, ktorý sa ešte nedávno dokázal pohybovať samostatne, môže po infekcii, operácii alebo celkovom oslabení potrebovať intenzívnejšiu prevenciu.
Najčastejšie miesta vzniku preležanín
| Poloha pacienta | Miesta vyžadujúce zvýšenú kontrolu |
|---|---|
| Ležanie na chrbte | Päty, krížová a kostrčová oblasť, lakte, lopatky a zadná časť hlavy |
| Ležanie na boku | Členky, kolená, boky, ramená a uši |
| Sedenie | Sedacie hrboly, kostrč, lopatky a päty |
| Poloha na bruchu | Prsty na nohách, kolená, hrudník, líca a uši |
Kontrolovať treba aj pokožku pod okrajmi ortéz, hadičkami, katétrami, kyslíkovými maskami a ďalšími zdravotníckymi pomôckami.
Ako rozpoznať prvé príznaky preležaniny
Prvým príznakom nemusí byť otvorená rana. Pozornosť si vyžaduje najmä:
- začervenanie alebo zmena farby, ktorá po odľahčení nemizne,
- miesto teplejšie alebo chladnejšie než okolitá pokožka,
- zatvrdnutie, opuch alebo nezvyčajná mäkkosť tkaniva,
- bolesť, pálenie, svrbenie alebo zvýšená citlivosť,
- pľuzgier, odrenina, mokvanie alebo porušenie kože,
- tmavé, fialové alebo bordové sfarbenie.
Na tmavšej pokožke nemusí byť začervenanie výrazne viditeľné. Dôležitá môže byť zmena farby, teploty, pevnosti alebo citlivosti tkaniva.
Dôležité: Dekubit neposudzujte iba podľa fotografie a nepokúšajte sa sami určovať jeho štádium. Klinická klasifikácia zahŕňa viac než iba štyri základné stupne a správne posúdenie môže vyžadovať lekára alebo zdravotnú sestru so skúsenosťami s hojením rán.
Ako predchádzať preležaninám v domácom prostredí
Pravidelne kontrolujte pokožku
Rizikové miesta kontrolujte aspoň raz denne a pri vysokom riziku podľa odporúčania zdravotníckeho pracovníka aj častejšie. Pokožku prezerajte pri dobrom svetle. Na menej dostupné miesta možno použiť zrkadlo alebo pomoc druhej osoby.
Začervenané miesto nad kostným výbežkom nemasírujte. Masáž už zaťaženého alebo poškodeného tkaniva môže stav zhoršiť.
Udržujte pokožku čistú a primerane suchú
Po znečistení pokožku šetrne očistite a osušte prikladaním uteráka bez intenzívneho trenia. Pri inkontinencii pravidelne meňte absorpčné pomôcky. Vhodný bariérový prípravok môže odporučiť zdravotnícky pracovník.
Vyhnite sa súčasnému používaniu viacerých hrubých alebo nepriedušných vrstiev pod pacientom. Pokrčené plachty, švy, omrvinky či predmety ponechané v posteli môžu vytvárať lokálny tlak.
Obmedzte trenie a šmykové sily
Pacienta neposúvajte po plachte ťahaním. Podľa jeho zdravotného stavu možno použiť presunovú podložku, zdvíhaciu pomôcku alebo pomoc ďalšej osoby. Správnu techniku presunu je vhodné nacvičiť so zdravotnou sestrou alebo fyzioterapeutom.
Pri polohovaní postele sledujte, či pacient neskĺzava smerom k nohám. Ak to zdravotný stav umožňuje, vyhnite sa dlhodobému sedeniu alebo ležaniu vo výraznom polosede.
Dbajte na výživu a príjem tekutín
Nedostatočný príjem energie, bielkovín a tekutín môže znižovať odolnosť pokožky a schopnosť tkanív regenerovať. Pri nechutenstve, nechcenom chudnutí, problémoch s prehĺtaním alebo podozrení na podvýživu kontaktujte lekára alebo nutričného terapeuta.
Neužívajte vysoké dávky vitamínov a minerálov iba na základe všeobecného odporúčania. Potreby pacienta závisia od jeho zdravotného stavu, stravy a užívanej liečby.
Podporujte bezpečný pohyb
Ak to zdravotný stav umožňuje, podporujte samostatný alebo asistovaný pohyb. Aj malé zmeny polohy môžu pomôcť odľahčiť zaťažené miesta. Rozsah cvičenia, posádzania a rehabilitácie by mal zodpovedať diagnóze a odporúčaniu odborníka.
Ako často treba pacienta polohovať
Univerzálne pravidlo „každé dve hodiny“ nie je vhodné pre každého pacienta. Potrebná frekvencia závisí od mobility, stavu pokožky, celkového zdravotného stavu, tolerancie jednotlivých polôh a typu použitého matraca.
Individuálny plán polohovania by mal určiť alebo schváliť zdravotnícky pracovník. Pri každej zmene polohy treba skontrolovať pokožku a vyhodnotiť, či predchádzajúca poloha nespôsobila začervenanie, bolesť alebo iné prejavy tlaku.
Aj pri používaní antidekubitného matraca zostáva polohovanie dôležité. Podporná plocha môže redistribuovať tlak, ale nedokáže automaticky odstrániť všetky rizikové faktory.
Odľahčenie päty
Päty patria medzi najrizikovejšie miesta. Pri vysokom riziku môže byť potrebné ich úplné odľahčenie tak, aby sa nedotýkali matraca. Nevhodne umiestnený malý vankúš priamo pod pätou môže tlak zvýšiť. Spôsob odľahčenia preto konzultujte so zdravotníckym pracovníkom.
Polohovanie pri sedení
Človek sediaci v kresle alebo na invalidnom vozíku potrebuje pravidelne meniť zaťaženie sedacích častí. Ak sa nedokáže nadvihnúť alebo nakloniť samostatne, musí mu s odľahčením pomôcť opatrovateľ. Antidekubitný podsedák nenahrádza zmenu polohy.
Antidekubitné pomôcky v domácej starostlivosti
Vhodná pomôcka sa vyberá podľa mobility pacienta, stavu pokožky, telesnej hmotnosti, času stráveného na lôžku alebo v sede a odporúčania zdravotníckeho odborníka.
- Pasívne matrace redistribuujú tlak pomocou peny, tvarovania alebo statických vzduchových vrstiev.
- Aktívne matrace s kompresorom menia tlak v jednotlivých vzduchových komorách.
- Antidekubitné podsedáky sú určené na redistribúciu tlaku pri sedení.
- Polohovacie pomôcky pomáhajú udržiavať zvolenú polohu alebo odľahčiť konkrétnu časť tela.
- Chrániče päty a lakťa môžu obmedziť trenie alebo lokálny tlak podľa svojej konštrukcie.
Pomôcka musí rozmermi, nosnosťou a spôsobom použitia zodpovedať konkrétnemu pacientovi. Sledujte návod výrobcu a pravidelne kontrolujte poťah, komory, hadice aj kompresor.
Podrobné porovnanie typov, nosnosti a spôsobu používania nájdete v článku čo je antidekubitný matrac a ako ho vybrať.
Aktuálnu ponuku nájdete v kategórii antidekubitné matrace a vankúše. Pre používateľov, ktorí trávia veľkú časť dňa v sede, sú určené antidekubitné podsedáky.
Upozornenie: Antidekubitný matrac ani podsedák nezaručujú, že preležanina nevznikne. Pomôcka je súčasťou širšieho preventívneho plánu a musí sa používať spolu s kontrolou pokožky, polohovaním a ďalšími opatreniami.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Zdravotníckeho pracovníka kontaktujte pri:
- zmene farby pokožky, ktorá po odľahčení nemizne,
- pľuzgieri, odrenine alebo otvorenej rane,
- mokvaní, zápachu alebo výtoku z rany,
- opuchu, výraznej bolestivosti alebo zhoršovaní kože,
- horúčke alebo podozrení na infekciu,
- čiernom, fialovom alebo tmavom sfarbení tkaniva,
- náhlom zhoršení pohyblivosti alebo celkového stavu pacienta.
Tlakové poškodenie môže byť hlbšie, než vyzerá na povrchu. Neodkladajte odborné posúdenie iba preto, že rana pôsobí malá alebo pacienta nebolí. Pri zhoršenej citlivosti nemusí človek bolesť vnímať.
Časté otázky o prevencii preležanín
Môže preležanina vzniknúť aj počas jedného dňa?
Tlakové poškodenie môže pri nepriaznivých podmienkach vzniknúť pomerne rýchlo. Riziko závisí od intenzity tlaku, stavu kože, prekrvenia, citlivosti, mobility a celkového zdravotného stavu. Preto nečakajte na vznik otvorenej rany.
Treba pacienta polohovať každé dve hodiny?
Nie je vhodné používať jeden interval pre všetkých pacientov. Frekvencia sa určuje individuálne podľa rizika, stavu kože, mobility a použitej podpornej plochy. Plán má byť pravidelne prehodnocovaný.
Zabráni antidekubitný matrac vzniku preležanín?
Matrac môže pomôcť redistribuovať tlak, ale neposkytuje úplnú ochranu. Nenahrádza kontrolu pokožky, zmeny polohy, hygienu, výživu ani odbornú starostlivosť.
Je vhodný nafukovací kruh pod kostrč?
Bežné kruhové pomôcky môžu sústrediť tlak na okraje a nie sú automaticky vhodné na prevenciu dekubitov. Používajte iba pomôcku určenú na daný účel a odporúčanú pre konkrétneho pacienta.
Môžem začervenané miesto masírovať?
Začervenané miesto nad kostným výbežkom nemasírujte. Oblasť odľahčite, skontrolujte a pri pretrvávajúcej zmene kontaktujte zdravotníckeho pracovníka.
Stačí antidekubitný podsedák pri celodennom sedení?
Nie. Podsedák môže redistribuovať tlak, ale človek potrebuje aj pravidelné odľahčovanie, kontrolu pokožky, vhodnú polohu v sede a správne nastavenú stoličku alebo vozík.
Zhrnutie
Prevencia preležanín je súbor viacerých opatrení. Základom je poznať individuálne riziko pacienta, pravidelne kontrolovať pokožku, meniť polohu podľa dohodnutého plánu, obmedzovať trenie a šmyk a používať primeranú podpornú plochu.
Ak sa objaví pretrvávajúca zmena farby pokožky, pľuzgier, otvorená rana alebo iné zhoršenie, kontaktujte zdravotníckeho pracovníka. Včasné odborné posúdenie je bezpečnejšie než domáca liečba podľa fotografie alebo všeobecného internetového návodu.
Odborné zdroje
- International Guideline – Prevention and Treatment of Pressure Ulcers/Injuries
- NICE – Pressure ulcers: prevention and management
- NHS – Pressure ulcers
Článok má vzdelávací charakter a nenahrádza vyšetrenie, individuálny plán prevencie ani odporúčanie lekára, zdravotnej sestry, fyzioterapeuta alebo odborníka na hojenie rán.